Postačí domáca výroba

Od svojho drahého krému obvykle chceme, aby hydratoval pokožku. To robia všetky krémy rovnako dobre. Postačila by aj vazelína*. Mimochodom, veľká časť kozmetického výskumu sa spočiatku týkala práve toho, ako uchovať zvlhčujúce vlastnosti vazelíny a zároveň sa vyhnúť jej mastnote.

Na vytvorenie účinného hydratačného prípravku postačí vytvoriť vhodnú zmes vody a oleja, napríklad pomocou ľahko dostupných ingrediencií ako je olivový olej, kokosový olej, včelí vosk a voda. Najprv ich samostatne zahrejete, potom ich za stáleho miešania môžete kombinovať. Ak pridáte viac vosku, krém bude tuhší, ak viac oleja, bude vláčnejší. Väčšie množstvo vody pre zmenu spôsobí „nadýchanosť“ (ale zvýši sa riziko oddelenia jednotlivých ingrediencií).



Pravda, krémy v lekárňach obsahujú množstvo ďalších látok s exotickými názvami. Okrem hydratácie sľubujú aj omladenie vzhľadu a vyhladzovanie vrások. Sú však efektívne?

Nedostatočné koncentrácie

Takéto kozmetické krémy obsahujú napríklad silné chemikálie ako hydroxykyseliny, vysoké koncentrácie vitamínu C a molekulárne varianty vitamínu A. Dobrá správa je, že podľa výskumov pleť po ich použití skutočne vyzerá mladšie. Zlá správa je, že táto efektivita sa prejaví iba v tak vysokých koncentráciách alebo pri takých hladinách kyslosti, že by krémy spôsobovali podráždenie, štípanie, pálenie a sčervenanie pleti. Veľká nádej sa do nich vkladala pred dvadsiatimi rokmi, dnes sa musia zo zákona riediť. Napriek tomu na ne výrobcovia na etiketách hrdo upozorňujú a ťažia z ich padlej slávy. V prípravkoch sú pritom zastúpené iba v zanedbateľnom množstve (v akom malom uvádzať nemusia).

Výroky chvály, ktorými sa prípravky často hrdia, obvykle pochádzajú z dôb silne kyslých krémov. Beztak ťažko povedať, či vôbec niekedy platili – väčšinou sa zakladajú na súkromne financovaných a súkromne publikovaných výskumoch. Tieto sú iba zriedkavo dostupné v úplnej publikovanej podobe, čo je štandardný postup, ktorý umožňuje, aby mohli výskumy podrobiť kritike nezávislí odborníci.

Dočasná malá zmena

Druhým typom ingrediencií drahých krémov je látka, ktorá svojím spôsobom účinkuje - varená a rozdrvená rastlinná bielkovina. Keď vám krém na tvári uschne, jej dlhé, mokré reťazce aminokyselín sa stiahnu a spevnia. Vznikne pocit napätia, ktorý sprevádza dočasné scvrknutie jemných vrások. Žiaden z krémov v tomto smere nevyniká nad iným - podobné bielkovinové reťazce obsahuje prakticky každý z nich.

Zavádzanie

Tretím typom ingrediencií sú látky s ezotericky znejúcimi názvami, ktorých účinnosť sa obvykle obhajuje zdôraznením ich významu pre fungovanie buniek. Výrobcovia krémov môžu napríklad tvrdiť, že tá ktorá molekulárna zložka je kľúčová pre tvorbu kolagénu. Samozrejme, neprezradia, že neexistuje dôvod predpokladať, že by táto zložka komukoľvek chýbala, že by sa do buniek mohla dostať po natretí na pokožku (v skutočnosti látky prostredníctvom kože veľmi dobre nevstrebávame), alebo že by mohla akokoľvek ovplyvniť váš vzhľad.

V praxi to tak nie je

Aby sme nehovorili iba všeobecne, spomeňme pár názorných príkladov. Kanadský profesor chémie Joseph Schwarcz napríklad krúti hlavou nad vychvaľovaním palmitoylpentapeptidu. Reklama nás presviedča, že ak budeme krém obsahujúci túto „revolučnú zmes aminokyselín“ používať dvanásť týždňov, výsledkom bude pevnejšia a na pohľad mladšia pleť. „Možno – ak sa na ňu pozriete pod mikroskopom,“ hovorí Schwarcz.



Podobným prípadom sú chýrne glykosaminoglykány, ktoré pomáhajú pokožke zachovávať vláčnosť a pružnosť. Krémy skutočne dokážu podporiť ich tvorbu. V štúdiách sa dostavil aj optický výsledok. Ale nejasajte. Podarilo sa ho zaznamenať technikmi so sofistikovanými meracími nástrojmi. Podľa Schwarcza určite netreba očakávať výraznú zmenu.

Ignorujte bombastickú reklamu

Podľa výskumu americkej Únie spotrebiteľov najlepšie kozmetické produkty zredukovali hĺbku vrások o menej ako desať percent. To je rozdiel, ktorý si v zrkadle všimnete jedine s pomocou lupy. Navyše, názory žien na to, ako dobre krém účinkuje, vôbec nesúviseli s objektívnymi meraniami jeho účinnosti.

Anglický lekár Ben Goldacre, hlasný kritik farmaceutického priemyslu a taktiež homeopatov a iných šarlatánov, považuje biznis s kozmetikou za priemysel, kde sa zarábajú veľké peniaze na základe nezmyslov, ktoré podporuje „elegantná, rozptyľujúca, ale celkom neudržateľná pseudoveda.“ Dokonca uvažuje, že by sa na luxusnú kozmetiku mohol pozerať ako na „špeciálnu, samoudeľovanú, dobrovoľnú daň pre ľudí, ktorí poriadne nerozumejú vede.“

Na záver ešte rada profesora Schwarcza: „Ignorujte bombastickú reklamu, buďte skeptickí k vedeckému žargónu a nájdite si krém podľa toho, aké pocity vyvoláva na vašej tvári. Akurát sa uistite, aby poskytoval nejakú ochranu pred slnkom.“

-



Poznámka:
* Niektorí čitatelia sa ohradili voči tvrdeniu o hydratačných schopnostiach vazelíny, pripájame teda citát z Mandák, M. a kol. Liekové formy. Martin: Osveta, 1985, s. 222: „Vazelín inhibovaním perspirácie výrazne hydratuje rohovú vrstvu....“ Hydratácia = zvýšenie obsahu vody v pokožke. Ako vysvetľuje farmaceutka Lenka Piváčková: „Vazelína na rozdiel od tzv. humektantov (močovina, glycerol...) neviaže na seba vodu, ale vytvorí na pokožke tenký hydrofóbny film, ktorý zabraňuje odparovaniu vody a tým ju udrží v pokožke.“

Zdroje:
Goldacre, B., 2013: Prolhaná věda. CPress
Schwarcz, J., 2009: Science, sense and nonsense. Anchor Canada

-

Perexový obrázok: Tomas Castelazo

Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok

Tweet